Košice
Dóm sv. Alžbety
Košice (lat. Cassovia, franc. Cassovie, nem. Kaschau, maď. Kassa, chorv. Kašava, poľ. Koszyce, hebr. קושיצה, róm. Kasha) sú metropolou východného Slovenska a s približne 240 000 obyvateľmi druhým najväčším mestom v štáte. Mesto je centrom Košicko-prešovskej aglomerácie, čo je najväčšia aglomerácia na Slovensku a kde žije 555 800 obyvateľov.
Košice sú centrom celého Východného Slovenska a sídlom Košického kraja a regionálnej samosprávy - Košického samosprávneho kraja. Sú významným centrom politického, hospodárskeho, kultúrneho a cirkevného života, sídlom Košickej gréckokatolíckej eparchie, Košickej rímskokatolíckej arcidiecézy a sídlom metropolitu, štyroch univerzít, Ústavného súdu SR.
Mesto je strediskom významných kultúrnych inštitúcií aj s celoslovenskou pôsobnosťou, medzi ktoré patria Štátne divadlo Košice, Štátna filharmónia Košice, Slovenské technické múzeum, Východoslovenské múzeum, Východoslovenská galéria a Štátna vedecká knižnica. Sú označované za kultúrne centrum rómskej menšiny na Slovensku. Najväčšiu menšinu na území mesta tvorí maďarská menšina s podielom 3,78 % (podľa sčítania obyvateľstva v roku 2001).
Mesto hrá dôležitú rolu v dopravnom prepojení východ-západ, kde tvorí spojnicu medzi západnou a strednou Európou a Ukrajinou s Ruskom prostredníctvom širokorozchodnej železničnej trate. Košické medzinárodné letisko sprostredkúva rýchle spojenie so západnou a strednou Európou pre obyvateľov celého Východného Slovenska. V meste je zastúpený hutnícky a strojárenský priemysel, umiestnená je tu skupina firiem informačných a telekomunikačných technológií.
Košice majú silnú pozíciu v rámci Karpatského euroregiónu, ktorého slovenská sekcia tu má sídlo. Spolu s partnerským mestom Miškovec vytvorilo v roku 2000 metropolitný Euroregión Košice-Miskolc.
Odrazom bohatej histórie mesta je jeho centrum s početnými klenotmi gotickej, barokovej, klasicistickej a historizujúcej architektúry, ktoré tvorí najväčšiu mestskú pamiatkovú rezerváciu na Slovensku. Jej najvýznamnejšou dominantou je najväčšia gotická katedrála na Slovensku Dóm svätej Alžbety. Hlavná ulica lemovaná palácovými a meštianskymi domami s reštauráciami, butikmi a kaviarňami je promenádnym korzom mesta. V roku 2006 Košice navštívilo 260-tisíc turistov[3], pričom v meste je asi 7000 ubytovacích lôžok.
Mesto zvíťazilo nad Prešovom, Martinom a Nitrou v súboji o prestížny titul Európskeho hlavného mesta kultúry, ktoré bude hostiť v roku 2013.[4]
Kultúra a zaujímavosti
Divadlá
Divadelná scéna mesta Košice je bohato zastúpená škálou štátnych i nezávislých súborov. Najväčšie divadlá spravidla majú okrem hlavnej scény aj sesterské štúdiá. Štátne divadlo je klasickým divadlom s činoherným, operným a baletným súborom. Predstavenia sa konajú v historickej budove na Hlavnej ulici a v Malej scéne, ktorá uvádza komorné činohry a komédie.
Bábkové divadlo Košice vzniklo v roku 1956 a v roku 1997 popri ňom vznikla činoherná scéna Jorik. Divadlo Thália, uvádzajúce svoje predstavenia v maďarčine, bolo otvorené v roku 1969 a v roku 1995 si otvorilo Divadelný súbor Máraiho. Iným divadlom národnostnej menšiny v Košiciach je Divadlo Romathan, založené v roku 1992 ako jediné svojho druhu na Slovensku. Svoje predstavenia uvádza v rómčine i slovenčine.
Po roku 1989 vznikol celý rad alternatívnych divadiel, z ktorých najvýznamnejšie Staromestské divadlo založila v roku 1997 legendárna košická herecká dvojica Ľubica Blaškovičová a Peter Rašev. Ďalšími sú Divadlo Maškrta, Divadlo na Peróne, Divadlo v kufri a Divadlo Cassia Dance. Mnohé z nich sú zapojené do projektu Európskeho hlavného mesta kultúry Košice 2013.
Štátne divadlo Košice
Kasárne Kulturpark
V súvislosti so získaním titulu Európskeho hlavného mesta kultúry 2013 pre Košice bol areál bývalých kasární a vojenských skladov na Kukučínovej ulici vyčlenený pre vytvorenie centra súčasného umenia a modernej nezávislej kultúry. Kulturpark prezentuje tvorbu vo všetkých umeleckých oblastiach, podporuje začínajúcich umelcov a poskytuje priestor pre spoluprácu umeleckého a podnikateľského sektora. V jeho rozsiahlych priestoroch sa usporadúva festival moderného umenia, rôzne koncerty, výstavy, vernisáže, inscenované čítania, divadelné predstavenia, filmové premietania, ale organizujú sa aj tvorivé dielne pre deti.
Kiná
Prvé kino v Košiciach Uránia otvorili v roku 1909[27]. Za komunizmu vzniklo niekoľko kinosál v centre mesta. V roku 1973 vybudovali na sídlisku Terasa veľkokapacitné panoramatické kino Družba s kapacitou cez 500 divákov.[28] Pred nástupom multikín v roku 2008 existovalo v meste ešte päť tradičných kín. V súčasnosti funguje iba jedno - kino Úsmev. Sedemsálové Multikino Cinemax je súčasťou obchodného centra Optima. Ďalšie multikino nájdete v obchodnom centre Galéria. Alternatívnymi kinami sú Filmový klub Galéria a Cinefil.
Pamiatky
Historické centrum mesta je najväčšou mestskou pamiatkovou rezerváciou na Slovensku. Bola vyhlásená v roku 1983. Zo všetkých slovenských pamiatkových rezervácií eviduje aj najviac pamiatkovo chránených objektov, ktorých je 501.[29]
Jadro mesta pretína šošovkovito roztiahnuté námestie - Hlavná ulica. Po jej dĺžke pretekal Čermeľský potok. Jeho imitácia bola v severnom a južnom úseku ulice inštalovaná v roku 1996. Potok vytváral v strede ulice ostrov, kde boli sústredené najdôležitejšie stavby mesta. Dóm svätej Alžbety je najväčšou gotickou katedrálou na Slovensku. Bol budovaný od konca 14. storočia do roku 1508. Po jeho južnej strane stojí gotická Kaplnka svätého Michala, pôvodne slúžiaca ako pohrebný kostol pre okolitý cintorín na mieste dnešného parčíku. Dóm má aj samostatnú zvonicu, ktorou je dodnes funkčná Urbanova veža. V severnej časti ostrova sa nachádzala mestská radnica, od 18. storočia ju však nahradila reduta s divadlom. Dnešná honosná budova Štátneho divadla bola postavená v roku 1899. Ulica je po celej svojej dĺžke lemovaná meštianskymi domami a šľachtickými palácmi. Z kostolných objektov tu okrem Dómu stojí aj ranobarokový Premonštrátny kostol (taktiež Jezuitský alebo Univerzitný kostol) a pôvodne gotický, neskôr barokovo upravovaný Františkánsky kostol. Najkrajšou barokovou pamiatkou v meste je Trojičný stĺp so súsoším svätej Trojice - Immaculata. Na severe Hlavná ulica ústi do Námestia Maratónu mieru. V jeho strede je Pamätník maratónu mieru. Na námestí stoja reprezentatívne budovy Východoslovenského múzea a Úradu Košického samosprávneho kraja. V dolnej časti Hlavnej ulice boli odhalené pozostatky Dolnej brány mestského opevnenia. Od roku 1998 je tu otvorené Archeologické múzeum.
Vo východnej časti historického jadra na Kalvínovom námestí vznikla spojením dvoch gotických meštianskych domov Miklušova väznica. Medzi ňou a pozostatkom košického mestského opevnenia Katovou baštou sa nachádza Kavlínsky kostol. Vo dvore muzeálneho komplexu Katovej bašty vybudovali repliku exilového tureckého domu Františka II. Rákociho Rodošto. Malebná Hrnčiarska ulica je reštaurovaná do podoby uličky remesiel. V západnej časti historického jadra stojí najstaršie zachovalý kostol v Košiciach - Dominikánsky kostol s kláštorom.
Na severovýchodnom svahu Červeného brehu sa nachádza stále funkčný Cintorín Rozália, ktorý je ojedinelým súborom funerálnych historizujúcich stavieb z prelomu 19. a 20. storočia. Slúžil pre pohreby bohatého miestneho meštianstva a šľachty od začiatku 18. storočia. Neďaleko cintorína sa nachádza barokový komplex košickej Kalvárie. Na vrchu Hradová stál v stredoveku Košický hrad. Značná časť jeho základov bola archeologicky preskúmaná a odkrytá v roku 1996.