Krásy Slovenska

Tatry sú krajinný celok Fatransko-tatranskej oblasti. Nachádzajú v severnej časti Slovenska na hranici s Poľskom, pričom väčšia časť - 3/4 územia Tatier ležia na Slovensku. Sú najvyšším pohorím celého karpatského oblúka s 25 štítmi vyššími než 2 500 m n. m. Ten ešte zvýrazňuje fakt, že sú po obvode lemované kotlinami.

Reliéf Tatier je dielom vodných tokov a horských ľadovcov, ktoré rozčlenili pohorie na viacero rázcoch a rozoklaných chrbtov. Územie Tatier patrí k úmoriu Čierneho mora (rieky Váh a Orava) a Baltického mora (Dunajec a Poprad).

Hlavný hrebeň Tatier má dĺžku 80 km a ťahá sa od Hutianskeho sedla (905 m) na západe po Ždiarske sedlo na východe (1081 m). Jeho najzápadnejším vrcholom je Sivý Vrch (1805 m), najvýchodnejším Jahňací štít (2 229 m), z ktorého je vidieť až do Poľska, či panorámu Troch korún v Pieninách. Z hlavného tatranského hrebeňa vybiehajú rázsochy.

Rozdelenie

Tatry sa delia na 2 geomorfologické podcelky a následne tieto geomorfologické časti^[1]:

• 1. Západné Tatry:
  • Červené vrchy
  • Liptovské Tatry
  • Liptovské kopy
  • Osobitá
  • Roháče
  • Sivý vrch

Belianske Tatry

• 2. Východné Tatry:
  • Vysoké Tatry
  • Belianske Tatry

Východné Tatry ležia prevažne v regióne Spiš, Západné Tatry na Liptove a Orave. Hranicou medzi Západnými a Východnými Tatrami je Dolina Suchej vody v Poľsku a Tichá dolina v Slovenskej Republike.

Štíty a vrcholy

Ďalšími vrcholmi v poradí sú:

Pohľad z Kriváňa

Dolina Kežmarskej Bielej vody

Ostrý Roháč z Plačlivého

Najvyšším vrcholom Tatier je Gerlachovský štít (2 654,4 m n. m.).

• Gerlachovská veža (2642 m)
• Lomnický štít (2633,9 m)
• Ľadový štít (2627,3 m)
• Pyšný štít (2621 m)
• Zadný Gerlach (2616 m)
• Lavínový štít (2606 m)
• Malý Ľadový štít (2602,7 m)
• Kotlový štít (2601,1 m)
• Lavínová veža (2600 m)
• Malý Pyšný štít (2590 m)
• Veľká Litvorová veža (2581 m)
• Strapatá veža (2565 m)
• Kežmarský štít (2556,4 m)
• Vysoká (2547,2 m)
• Malá Litvorová veža (2547 m)
• Supia veža (2540 m)
• Končistá (2537,5 m)
• Baranie rohy (2526,2 m)
• Dračí štít (2523 m)
• Veľká Vidlová veža (2522,8 m)
• Veterný štít (2515 m)
• Malý Kežmarský štít (2514,2 m)
• Zadný Ľadový štít (2512,2 m)
• Rysy (2503 m)

Voľne prístupné po turistických chodníkoch sú vo Východných Tatrách:

Jahňací štít

• Kriváň (2 495 m n. m.)
• Kôprovský štít (2 363 m n. m.) z ktorého je v Tatrách jeden z najkrajších výhľadov, pretože všade navôkol sa týčia len štíty a človek sa môže cítiť ako v Alpách
• Rysy (2 503 m n. m.), hraničný štít s Poľskom, možný prechod hranice, najvyšší štít kde sa dá dostať bez horského vodcu.
• Východná Vysoká (2 429 m n. m.) najcentrálnejšie umiestený značkový štít.
• Slavkovský štít (2 452 m n. m.)
• Svinica (2 301 m n. m.)
• Jahňací štít (2 230 m n. m.)
• Predné Solisko (2 093 m n. m.)
• Ostrva (1 984 m n. m.), značka ide tesne okolo ľahko dostupného vrcholu.
• Veľká Svišťovka (2 038 m n. m.) platí to, čo pri Ostrve.
• Krajná Kopa (2 097 m n. m.) platí to, čo pri Ostrve.
• Hrubý štít (2 172 m n. m.) je po značke prístupný len z Poľska.

Na Gerlach, Vysokú (2 547 m n. m.), Ľadový či Lomnický štít sa dá ísť len v sprievode horského vodcu.

V Západných Tatrách sú prístupné tieto štíty:

• Volovec (2 063 m n. m.), hraničný štít s Poľskom
• Baníkov (2 178 m n. m.)
• Ostrý Roháč (2 088 m n. m.)
• Plačlivô/Plačlivé (2 125 m n. m.)
• Bystrá (2 248 m n. m.)
• Jakubina (2 194 m n. m.)
• Baranec (2 185 m n. m.)
• Brestová (1 903 m n. m.)
• Sivý vrch (1 805 m n. m.)

a mnoho iných nižších štítov. Hoci sú Západné Tatry menšie ako Vysoké, netreba ich podceňovať. Výstupy sú rovnako náročné a rovnako krásne.