Spišská Nová Ves
Spišská Nová Ves (maď. Igló, nem. Zipser Neuendorf, Zipser Neudorf, Neuendorf, Neudorf) je mesto ležiace v Košickom kraji.
Mesto je označované za vstupnú bránu do Národného parku Slovenský raj. Počtom obyvateľov je druhým najväčším mestom Spiša, tretím najväčším mestom Košického kraja (po Košiciach a Michalovciach) a šestnástym najväčším mestom na Slovensku.
História
V priebehu 10. storočia sa štruktúra slovenského osídlenia stabilizovala a ustálili sa aj komunikačné ťahy, ktoré neskôr tvorili základ cestnej siete na Spiši.
Archeologické nálezy potvrdzujú, že územie stredného Spiša, na ktorom leží Spišská Nová Ves, bolo už v dobe veľkomoravskej ríše osídlené slovanským obyvateľstvom.
Od zániku Veľkomoravskej ríše až do začiatku 13. storočia, kedy sa objavujú prvé písomné správy, nie sú o osudoch Spiša žiadne správy. Túto medzeru dopĺňa jedine komplexný archeologický výskum.
Tatársky vpád, ktorý sa týmto krajom v polovici 13. storočia prehnal, ponechal nažive málo ľudí. Preto sem panovník pozýval hostí - kolonistov, ktorých obdarúval mimoriadnymi výsadami a slobodami. Návrat obyvateľstva Spiša do svojich pôvodných sídiel a chotárov po uplynutí tatárskeho nebezpečia a usadzovanie nových kolonistov nebolo celkom bez problémov. Z toho dôvodu sem panovník vyslal svojich vyslancov, aby na celom Spiši vymedzili hranice medzi chotármi jednotlivých obcí.
O nemeckých osídlencoch na Spiši je známe, že sa usadzovali v blízkosti starých slovanských osád, do ich chotárnych celkov, kam prenikli za pomoci kráľovských donácii. Je taktiež známe, že lokality spišských Sasov mali už v 50. rokoch 13. storočia rôzne privilégiá, obsahujúce mestotvorné prvky.
Posledné archeologické výskumy ukázali, že starí Slovania žili na území terajšej Spišskej Novej Vsi aj v období Veľkomoravskej ríše. Ich osada sa rozprestierala na území od hospodárskeho dvora Spišstavu až do úrovne parku na námestí. Po páde Veľkej Moravy sa život na tejto lokalite neprerušoval. Obyvatelia sa presídlili na územia medzi Mlynskou ulicou a Redutou. Archeológovia usudzujú, že to bol pravdepodobne historicky známy slovanský Iglov. Osídlenie na tomto území bolo prerušené v polovici 13. storočia pravdepodobne tatárskym vpádom. Po ňom sa sem znovu vrátili pôvodní obyvatelia a obnovili svoje zničené obydlia na starom sídlisku. V druhej polovici 13. storočia sa k nim usadzujú saskí kolonisti a budujú si svoju novú obec, ktorá sa postupne rozrastá do podoby terajšej Spišskej Novej Vsi. O tomto novom územnom celku - novej obci, hovorí listina ostrihomského arcibiskupa Filipa z 29. novembra 1268, v ktorej sa spomína "plebanus de Villa Nova". Je to prvá písomná správa o Spišskej Novej Vsi.
Kultúra a zaujímavosti
Divadlo
- Spišské divadlo, sídli v Redute (vo východnej časti námestia)
- Divadlo Kontra
- Ochotníci - Hviezdoslavov súbor
- Divadelné štúdio pri DMS
- Umelecké zoskupenie Pánska Jazda
- Múzeum Spiša
Pamiatky
- Kostol Nanebovzatia Panny Márie z 13. storočia
- Rím-kat kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie z 15. storočia, zo 16. storočia sú kaplnky Najsvätejšej Trojice, sv. Anny a Ružencovej Panny Márie
- Provinčný dom,
- Reduta
- Budova radnice,
- Evanjelický kostol,
- Budova gymnázia,
- Meštianske domy
Pomníky
- Socha kpt. Nálepku - centrálny park (pri evanjelickom kostole)
- Pamätník generála Milana Rastislava Štefánika - pri Mestskom úrade
Pamätník SNP - park medzi Cirkevným Gymnáziom a Divadlom
Radnica
Reduta
Evanjelický kostol